Trocha z histórie Graffiti 1.časť
„Žijem v šedastom šere noci...
...tvorím ďalšie dúhové prekvapenia.
Tisíce protikladov a prepletanie príbehov...
Vtedy ožívajú farby...
...len v Tvojich a mojich predstavách.
V hĺbke temnoty mojeduše...
(anonymný writer)
Historický kontext
Novodobé graffiti vznikli v USA. Graffiti sa stali formou sebarealizácie a verejným prejavom vlastnej identity ľudí. Keď začiatkom 70. rokov niektoré galérie a múzeá v USA ponúkli vyspelým graffiti umelcom výstavné priestory a niekoľko organizácií ich formálne združovalo, diferencovala sa tzv. oficiálna a neoficiálna scéna. Prvá participovala na oficiálnej kultúre (vybrané výtvory boli vystavované ako umelecké diela), druhá bola (a je) charakterizovaná ako vandalizmus.
Pokiaľ ide o určenie presného obdobia a miesta vzniku graffiti, existuje viacero názorov. Zatiaľ čo nástenné rytiny, sgrafitá, umelci hojne využívali už v staroveku a stredoveku, samotný pojem graffiti, ako sme už spomínali, sa rozšíril počas druhej svetovej vojny a neskôr v 60. rokoch. Konvenčné klišé, že miestom vzniku graffiti je New York, zdá sa, nie je pravdivé – pochádzajú z Philadelphie. Odtiaľ prenikli do New Yorku, kde vyšiel vôbec prvý článok o graffiti v International Herald Tribune – tag Taki 183, ktorý rozpútal vlnu písania tagov - šifrovaných podpisov či symbolov jednotlivcov.
Tento tag patril sedemnásť- ročnému poslíčkovi, ktorý sa pri svojich dennodenných cestách metrom podpisoval na každej stanici, na vozňoch vlakových súprav, na odpadkových košoch, jednoducho, všade, kde sa dalo. TAKI 183 – to bol jeho podpis, pričom číslo za menom sa zhodovalo s číslom manhattanskej ulice, na ktorej býval. Taki bol nielen prvý, ktorého si všimla mediálna verejnosť, ale tiež pilný vo svojom prejave, keďže na pochôdzky nikdy nevyrazil bez spreja vo vrecku. Stal sa kultovou postavou, dvere domu, v ktorom býval, boli postriekané menami writers, ktorí sa rozhodli ísť jeho cestou.
Iní autori uvádzajú, že umenie graffiti v skutočnosti vzniklo začiatkom osemdesiatych rokov v New Yorku, pričom prvé graffiti boli dielami čiernych umelcov v Harlemskom a Brooklynskom metre. (Subway train – odtiaľ pochádza pojem „subway art“.) Často v narkotickom opojení, v reakcii na život na periférii mesta, ale v prvom rade na život na periférii spoločnosti, vznikali silné farebné znaky.
Americké veľkomestá akoby dotlačili mladých výtvarníkov k tomu, aby umenie graffiti vzniklo. Táto reflexia na dobu však čoskoro prekročila hranice kontinentu, ovplyvňuje európsku undergroundovú kultúru. Iné problémy si vyžadujú iné reakcie. Európske graffiti sú viac politicky orientované. Vždy si však zachovávajú svoj sociálny charakter. Zdobia priemyselné objekty. Všetko ohyzdné a úžitkové je vhodnou plochou pre výtvarné dielo.
Komercionalizácia graffiti
Tento moment prechodu pouličného prejavu do galérií je mnohými writermi prudko odsudzovaný, aj keď prvotná myšlienka bola dobrá – preukázanie, že aj graffiti má status umenia. Väčšina graffiti writerov neuznáva graffiti – artistov oficiálne uznaných a tvoriacich pre galérie. V prvom rade Keitha Haringa a Jeana Michela Basquiata.
Keith Haring sa k tomu vyjadril takto: „Od momentu, keď som predal prvé plátno, sám seba prestávam považovať za umelca graffiti. Aby sme si rozumeli, graffiti art je spontánne umenie, je to názor, postoj, protest. Skutočnými autormi graffiti sú tí chlapci, čo v noci na múr nastriekajú svoje posolstvo svetu a potom sa zasa utiahnú do anonymity.“
Jean-Michel Basquiat, syn haitských rodičov, ktorý sa podpisoval ako Samo a na stenách a vozňoch metra tak dlho zanechával svoj tag a apelatívne odkazy, až si ho všimla Annina Nosetová, obchodníčka s umením. Poskytla mu na rok ateliér, rozmerné plátna namiesto omietky, štetce a farby namiesto sprejov. Basquiat prerazil, vedel totiž, v čom je jeho cena – bol iný, exotický, mal za sebou príbeh dieťaťa ulice, ktoré sa doslova prekopalo z ghetta. Začal spolupracovať aj s Andym Warholom a jeho obrazy, do ktorých zapracovával svoje úhľadné písmo, sa dobre predávali. Samo-Basquiat však ako dvadsaťosemročný zomiera na už spomínané predávkovanie heroínom.
Prelínaním graffiti z ulíc s oficiálne uznaným v galériách sa rozpútala polemika rozdelenia na skutočné, pravé graffiti. Sprejeri, uvedomujúc si problém ilegality na jednej strane a problém komercializácie na strane druhej, vytvorili legálne sídlo – Phun Phactory. Na jeho stenách sa môžu prejaviť bez obáv o zatknutie a predsa stále zostávajúci v hraniciach anonymity. Organizáciu Phun Phactory založil Pat DiLillo v roku 1993 na adrese 45 – 14 Davis Street, Long Island City, New York.
Uvádza sa tiež, že Phun Phactory bolo založené v roku 1992. Okrem podporovania rozvoja legálnej graffiti tvorby v New Yorku je doplnená snahou usmerňovania konštruktívneho správania proti deštruktívnemu. Existujú aj určité dôležité pravidlá pre členov organizácie napr. – stráň sa vlakov; netaguj v oblasti Phun Phactory; nebi sa; ak ťa chytí polícia, musíš byť kultivovaný a spolupracovať; diela by sa mali meniť každé 3 mesiace, alebo sa lokácia vráti predošlému writerovi.